Prihlásenie

Username
Heslo


Aktuality

Posledné updatovanie stránky bolo 13.9.2007
TOPlist

Významné teórie analytickej etiky


Utilitarizmus
Zakladatelia: Jeremy Bentham, Stuart Mill, Henry Sidgwick; Utilitarizmus je často považovaný za formu naturalizmu, vychádzajú z neho niektorá sofistikované mravné teórie.
Základným východiskom je myšlienka, že otázky o tom čo máme robiť, čo je dobré, žiadúce je možné zodpovedať keď skúmame úžitok daného jednania, to či prináša šťastie, slasť, úžitok a teda to o čo ako ľudské bytosti usilujeme. Jednanie je správne pokiaľ smeruje k presadeniu šťastia a zlé pokiaľ smeruje k opaku šťastia. Všeobecným cieľom utilitarizmu je čo najväčší pôžitok pre čo najväčší počet ľudí.
a) utilitarizmus činu – jednotlivý čin hodnotíme podľa toho či prináša väčší, alebo menší úžitok. To jednanie čo prináša najväčší pôžitok je hodnotené ako mravne najlepšie. Problémom je, že často nevieme zhodnotiť, ktoré jednanie je lepšie, či je mravné alebo nemravné. Každé jednanie má mnoho dôsledkov pričom niektoré z nich môžu byť zlé, iné naopak dobré. Pôžitky sú teda rôznej „kvality“, niektoré tešia viac, iné menej, záleží ako človek chápe konkrétnu situáciu. Niečo čo mne príde príjemné inému nemusí.
b) pravidlový utilitarizmus – mravné hodnotenie nie je možné uspokojivo vysvetliť, pokiaľ sa sústredíme na jednotlivé jednanie. Zo skúsenosti vieme, že keď dodržíme isté pravidlá dôjdeme k istým dôsledkom. Podľa pravdilového utilitarizmu je mravné jednanie také čo dodržuje dané pravidlá.
Pojem pôžitok, šťastie, bolo v prvom štádiu utilitarizmu chápané hedonisticky, neskôr bol zdôrazňovaný intelektuálny pôžitok.
Emotivizmus
Zakladatelia: prvotné formulácie C.K.Ogden, I.A. Richards; klasici: A.J.Ayer, C.L.Stevson; Emotivizmus je nedeskriptivistickou, nenaturalistickou koncepciou etiky.
Základná myšlienka: vyslovenie mravných súdov sa podstatne líši od konštatovania z pohľadu „nezávislého pozorovateľa“. Podľa emotivistov nemá vyslovenie mravných súdov za úlohu popísať hodnotený predmet ale vyjadriť emóciu, ktorú predmet v hovoriacom vyvoláva. Pravdivé tvrdenia prvého druhu poznáme podľa toho, že si ich vieme overiť empiristicky. Vyjadrenia druhého druhu takto overiť nemožno. Lebo sú bez zmyslu. Sem patria aj mravné súdy, pretože to, či je nejaké konanie mravne správne nemožno falzifikovať.
Podľa emotivizmu mravné súdy vyjadrujú naše emócie a teda vysvetliť ich úlohu pre človeka je ľahké. Mravné súdy však stavajú mimo logický diskurz a teda nemôžu sa stať premisami a ani z nich nemožno vyvodiť logické záver.
Etický subjektivizmus sa od emotivizmu líši. Morálne súdy odkazuje do sféry iracionality, mravné spory sú podľa neho bezpredmetné.
Intuicionizmus
Zakladateľ: G.E.Moore; Intuicionizmus je nekognivistickou etickou teóriou
Slovo „dobrý“ vo svojom mravnom význame označuje špecifickú vlastnosť, ktorá je pomocou iných vlastností nedefinovateľná. Rozlišuje pritom prírodné ( vlastnosti prír. predmetov skúmaných prír. vedami) a neprírodné vlastnosti.
Poznanie v oblasti morálky je možné. Pravdivosť morálnych súdov rozoznávame pomocou mravnej intuície, pričom Moore zabúda na rozdielnosť ľudských názorov na etické otázky.
Univerzálny preskriptivizmus
Zakladateľ: R.M. Hare
Základná myšlienka: výrazy jazyka morálky slúžia k vyjadreniu ľudského postoja, tzn. majú praktický význam. Hare rozlišuje preskriptívne (predpisujúce) a deskriptívne vety (opisné, podávajú mám informácie). Hare sa venuje otázke príkazov pretože majú regulatívnu úlohu. A mravné súdy chápe ako príkazy čo máme a čo nemáme robiť. Mravné súdy majú preskriptívny význam pričom nie je možné na ne aplikovať pravdivostné podmienky. Každá rozkazovacia veta má dve zložky: phrastic (obsah vety) a neustic (určuje náboj vety). Mravné súdy sú zovšeobecniteľné, teda je ich možno univerzálne aplikovať. Čisto preskriptivistické chápanie mravných súdov je však v rozpore s bežnou praxou používania mravných súdov.

mashishka