Prihlásenie

Username
Heslo


Aktuality

Posledné updatovanie stránky bolo 4.12.2006
TOPlist

Dmitrij Timofejevič Jazov


Dmitrij Timofejevič Jazov, budúci maršál Sovietskeho zväzu, sa narodil v roku 1923 v rodine sibírskeho roľníka. V osemnástich rokoch bol povolaný do vojny s Nemeckom a po absolvovaní pechotného učilišťa sa stal veliteľom streleckej čaty. Za vojny prešiel niekoľkými veliteľskými kurzami, dosiahol hodnosť poručíka a funkciu zásrupcu veliteľa roty. Od januára 1946 velili streleckej rote, dokončil stredoškolské vzdelania a bol vyslaný na štúdium na Vojenskú akadémie Michaila Vasiljeviča Frunza, ktorú absolvoval v lete 1956 medzi najlepšími. Od novembra 1956 velil tankovému práporu, v októbri 1958 sa stal inšpektorom na Leningradskom velitelstve vojenského okruhu ako dôstojník. Od októbra 1961 velil motorizovanému streleckému pluku vo východnom Nemecku. Od podzimu 1963 opäť pracoval v štábe Leningradského vojenského okruhu, v októbri 1967 sa stal veliteľom 10. motorizovanej streleckej divízie na Ďalekom východe, vo februári 1968 obdržal velitelskú hodnosť a od marca 1971 velil 28. armádnemu zboru Strednej skupiny vojsk v Československu. V januári 1973 prevzal funkciu velitela 20. gardovej armády vo východnom Nemecku, od mája 1974 posobil na Hlavnej kádrovej správe ministerstva obrany a v októbri 1976 bol menovaný do funkcie zástupcu veliteľa vojenského okruhu na Ďalekom východe. Od januára 1979 zastával funkciu veliteľa Strednej skupiny vojsk, v novembri 1980 bol menovaný veliteľom Stredoáziského vojenského okruhu, kde zabezpečoval logistiku sovietských okupačných vojsk v Afganistane, od júna 1984 velil opäť vojenskému okruhu na Ďalekom východe a v januári 1987 sa stal náčelníkom Hlavnej kádrovej správy Ministerstva obrany a zároveň aj zástupcom ministra pre kádrové otázky. Po incidente s nemeckým amtérskym pilotom, ktorý pristál bez vedomia sovietskej protivzdušnej obrany na moskovskom Červenom námestí, bol v máji 1987 menovaný ministrom obrany a v apríli 1990 obdržal konečne hodnosť maršála Sovietskeho zväzu. Bol nútený akceptovať odchod sovietských vojsk z krajín strednej Európy, ostro sa však postavil proti odstredivým tendenciám v jednotlivých sovietskych republikách a podielal sa na rozhodnutí o nasadení vojska proti demonštrantom. V lete 1991 sa spojil s predstaviteľmi ďalších silových ministerstiev a pokúsil sa o vojenský prevrat a zvrhnutie prezidenta Michaila Sergejeviča Gorbačova, po porážke pučistov bol v auguste 1991 okamžite odvolaný z funkcie a vyšetrovaný, v máji 1994 rozhodol ruský prezident Boris Nikolajevič Jelcin o zastavení vyšetrovania a penzionovania muža, ktorý sa stal posledným maršálom Sovietského zväzu.
Za svoje vojenské zásluhy bol vyznamenaný dvoma Rády Lenina, Rádom októbrovej revolúcie, Rádom Červeného práporu, Rádom vlasteneckej vojny 1. stupňa, Rádom Červenej hviezdy, Rádom za službu vlasti v ozbrojených silách 3. stupňa a viacerými rádmi bývalých satelitov Sovietskeho Zväzu.

Leonidas