Tereziánske reformy

Na uhorskom trone sedeli kralovne obvykle iba ako statistiky korunovanych kralovskych manzelov a ich hlavnou a nezriedka jedinou ulohou bolo porodit naslednika tronu. Hoci sa za mnohymi cinmi vladcov ci politikov skryval zensky dovtip a intrigy, tradicne chapanie ulohy zeny ako matky im predurcovalo stratit sa v hmle dejin. Vseobecne sa u zien nepredpokladala schopnost vladnut a rozhodovat o zalezitostiach mimo rodiny. Za podobnych okolnosti iste nevzbudzovalo doveru, ze by osud takej velkej a roznorodej krajiny, akou bola habsburska monarchia, mal zaviesiet od vole a rozhodnuti zeny. Nastup Marie Terezie na tron v roku 1740 bol vlastne suhrou nepriaznivych okolnosti pre habsbursky rod. Sucasne bol vsak aj vysledkom zanovitej snahy dynastie zachovat panovnicky tron stoj co stoj. Otec Marie Terezie, uhorsky i cesky kral a rimsko - nemecky cisar Karol III., bol poslednym Habsburgom, nim rod vymieral po meci. Preto karolovym najvacsim cielom bolo uznanie noveho dedicskeho poriadku - Pragmatickej sankcie. Podla nej mali koruny vsetkych dedicnych drzav pripadnut najstarsej dcere. Hoci posledny muzsky prislusnik habsburskej dynastie urobil mnohe politicke a uzemne ustupky, nedosiahol plne zaruky, ze sa sankcia bude skutocne respektovat. Hned po jeho smrti sa potvrdil nazor princa Eugena Savojskeho, ze platnost noveho dedicskeho zakona lepsie zabezpeci plna pokladnica a 200 000 bajonetov nez pochybne zmluvy a dohody.
ZASADNE REFORMNE KROKY
V zapadnej casti krajiny Maria Terezia hned prikrocila k reformam statnej spravy a danovych zalezitosti, ktore coskoro priniesli uspech. Prestarnutych a skostnatenych poradcov nahradila novymi, mladsimi a najma politicky i odborne zdatnejsimi. Popierajuc svoju zenskost, energicky sa pustila do reorganizacie armady. Kralovna, ktora udajne nachadzala velku zalubu vo vojenskych paradach, zaviedla do armady modernejsi, prusky model vycviku a taktiky, dala vydat nove vycvikove a sluzobne poriadky pre jednotlive druhy vojsk, zaviedla vseobecne pouzivanie uniforiem. Starala sa aj o zaopatrenie vojsk, stravovanie a vyplacanie zoldu, ako aj o udelovanie dovolenky vojakom. Na zvysenie profesionalnej urovne dostojnickeho zboru zriadila vojensku akademiu, kadetku a polytechniku. V miri vyzadovala, aby sa vojsko zucastnovalo na verejnych pracach. Podnetom na hospodarske podnety bola hlavne potreba vyrovnat hospodarske zaostavanie monarchie za vyspelymi zapadoeuropskymi krajinami. To si vyzadovalo riesit statne financie v ramci reformy danoveho systemu, co narazalo na prudky odpor nielen slachty, ale aj cirkvi. Roku 1784 bol spracovany supis pozemkovej drzby, tzv. tereziansky kataster, podla ktoreho boli stanovene dane. Pozornosti kralovnej neusiel ani stav ciest, ktore mali sluzit najma rozvoju obchodu, preto nariadila nielen budovanie ciest, ale aj ich pravidelnu udrzbu. Dala razit kvalitne strieborne mince, tzv. terezianske toliare, neskor, roku 1762, vydala vo Viedni prve papierove peniaze v strednej Europe. Podporovala rozvoj manufaktur a v priebehu osmich rokov sa jej podarilo vyrovnat statny dlh z astronomickeho cisla 259 milionov zlatych a dokonca dosiahnut prebytok statneho rozpoctu. Statnu spravu v jednotlivych dedicnych krajinach unifikovala na ukor moci stavo. Zasiahla aj do spravy miest a dedin. Vyrazne zreformovala sudnictvo zivoriace na skostnatenych a tmarskych stredovekych zakladoch. Znie to mozno neuveritelne, ale este v 18. storoci sudili a upalovali carodejnice, pri vypocuvani pouzivali mucenie a metody z cias najtemnejsej stredovekej inkvizicie. Maria Terezia vynala sudnictvo z ruk stavov, postatnila ho a roku 1768 vydala novy trestny poriadok - Constitutio Criminalis Theresiana. Hoci este neodstranil v celej sirke problemy sudnictva a najma prezitkov stredoveku, rozhodne obmedzil aspon najkriklavejsie trestne ustanovenia.
PILIERE ZDRAVOTNICTVA A GRAMOTNOSTI
Priam priekopnicka bola reformna cinnost Marie Terezie v oblasti zdravotnictva, kde sa do polovice 18. storocia vobec nedalo hovorit o uvedomelej starostlivosti. Uz roku 1738 bola pri Uhorskej miestodrzitelskej rade zriadena zdravotna komisia zamerana na boj proti sireniu moru a inych nakazlivych chorob, ale aj na usmernovanie cinnosti zdravotnickych pracovnikov. Povodcom a organizatorom reformy bol osobny lekar a jeden z najblizsich radcov kralovnej Holandan Gerhard van Swieten, priekopnik ockovania. Nedostatok lekarov, chirurgov, porodnych asistentiek a odborneho personalu sa riesil zriadovanim lekarskych fakult, ale aj aktivnou osvetovou cinnostou. Otazku zdravotnictva komplexne riesil kralovsky mandat Generale normativum de re sanitatis z roku 1770. Dalsou oblastou, ktora si nevyhnutne vyzadovala zmeny, bolo skolstvo. Pre siroke vrstvy obyvatelstva malo najvacsi dosah uzakonenie povinnej skolskej dochadzky. Zasluho Marie Terezie sa do uciva na vysokych skolach zaviedli mnohe moderne prirodovedne a spolocenskovedne poznatky, vznikol cely rad novych typov skol, napriklad obchodne skoly ci skoly na pripravu ucitelov. Gymnazia sa dostali pod statny dozor. V Uhorsku sa reforma riadila osobitnou studijnou osnovou, ktoru kralovna vydala v roku 1777 pod nazvom Ratio educationis. Terezianska skola polozila zaklady vseobecnej gramotnosti ludovych vrstiev a zasadnou mierou sa podielala na ich vzdelanosti. Riesenie si vyzadovala otazka cirkvi, jej vplyvu a miry zasahovania do statnych zalezitosti. Hoci Maria Terezia pokladala katolicke nabozenstvo za jednotny ideologicky zaklad rise a cirkev za vyznamnu sucast svojich mocenskych zaujmov , bola nespokojna s viacerymi aspektmi jej cinnosti. Videla plytvanie a luxus, ktorym sa obklopovalinajvyssi hodnostari, hoci boli takmer vsetci zadlzeny, a preto sa snazila o zdanenie cirkvi. Majetok zruseneho radu jezuitov vyuzila na podporu statneho skolstva. Ale ani napriek usiliu svojich radcov a syna Jozefa nebola naklonena nabozenskej tolerancii, zostavala bigotnou katolickou. S Jozefom, ktoreho roku 1765 ustanovil za svojho spoluvladcu, sa nezhodla ani v otazkach zrusenia nevolnictva a striktne odmietala vsetky pokusy poddanych bojovat za zlepsenie svojho postavenia. V tomto bola nekompromisna. A hoci krutost jej bola cudzia, predsa dala v Cechach vypalit niekolko dedin, ktorych obyvatelia sa za slub oslobodenia spod poddanskych povinnosti pridali na stranu bavorskeho kurfirsta Karola Albrechta. Habsburska armada tvrdo zakrocila aj proti ceskym vzburencom, ktori povstali po hladomore v rokoch 1770 - 1771.
TVRDOHLAVA UHORSKA SLACHTA
Reformy Marie Terezie mali plnu platnost iba v tzv. dedicnych krajinach, cize v Rakusku a Cechach, nie vsak v Uhorsku. Kralovna musela respektovat osobitost uhorskych stavov, kedze jej pomohli pri nastupe na tron. A tak sa coraz vacsmi zvyraznovali rozdiely medzi vychodnou a zapadnou castou rise. Uhorsky snem zvolany v roku 1764 do Bratislavy mal prekonavat navrhy reforiem. Ukazalo sa vsak, ze uhorska slachta bola zarytym odporcom vsetkych novot. Kedze tvrdohlavost a neustupcivost slachty bola neprekonatelna, Maria Terezia uhorsky snem rozpustila a do konca svojej vlady ho uz ani raz nezvolala. Uhorska ustava umoznovala vladnut aj kralovskymi nariadeniami, a tak kralovna presadzovala dalsie reformy tymto sposobom. Casom, ked reformy priniesli prve uspechy a k slovu sa dostala aj mladsia generacia uhorskej slachty, zaujmy oboch stran sa zblizili. Napriek odporu uhorskej slachty panovnicka presadila urbarsku regulaciu, ktora mala jednotne upravit poddanske pomery v celej krajine. Cela akcia trvala od roku 1767 - 1772, ked bol zavedeny celokrajinsky urbar , neskor nazvany terezianskym. Ten daval do suladu povinnosti poddaneho s rozsahom pody, ktoru uzival. Sucasne sa do polnohospodarstva zavadzali niektore nove technologie, pestovanie novych plodin, napriklad zemiakov, tabaku, ako aj chov novych plemien dobytka. Nebolo azda oblasti, ktora by v case panovania Marie Terezie nebola potrebovala reformu. Je nepochybne, ze na tolke zasadne premeny nestacila len pevna vola, ale bola potrebna aj dobra znalost pomerov, rohladenost a rozvaznost zalozena na solidnom vzdelani. A toho sa Marii Terezii dostalo uz v detstve a mladosti. Otec jej zabezpecil vychovu, ktora sa v mnohom odlisovala od zvyklosti doby. Podla sucasnikov sa mlada princezna vyzorovo i povahovo vacsmi podobala svojej matke, ktora pochadzala z nemeckeho protestantskeho rodu. Jej vzdelavanim boli povereny jezuiti, z ktorych ju najviac zaujal G. W. Spannagel prednaskami z historie. Maria Terezia mala talent na cudzie jazyky - plynulo hovorila po francuzsky, taliansky, latinsky, nemecky a spanielsky. Okrem toho si velmi dobre osvojila matematiku, ziskala dokladne vseobecne vzdelanie a popritom nevynechavala ani predmety, ktore vtedy patrili k beznemu vzdelavaniu dievcat, cize tanec, hudbu a spev.

DEMO