Prihlásenie

Username
Heslo


Aktuality

Posledné updatovanie stránky bolo 13.9.2007
TOPlist

Slovensko za vlády posledných Arpádovcov


začiatok 13. storočia – roztržky medzi synmi Bela III. Imrichom a Ondrejom
v roku 1205 nastúpil na trón Ondrej II. - viedol expanzívnu politiku, do Jaliče viedol 17 výprav a zúčastnil sa na piatej krížovej výprave a vyčerpal kráľovskú pokladnicu
pre získanie stúpencov rozdával kráľovské majetky za vojenské zásluhy, prenajímal kráľovské príjmy aj Židom a izmaelitom, ktorí boli v Uhorsku a ovládali hospodárske odvetvia ako mincovníctvo a soľvarníctvo – odpor šlachty a cirkvi
odpor šlachty vyvrcholil až k prijatiu Zlatej buly v roku 1222 – prospech aj pre nižšiu šlachtu, mnohé výsady pre šlachtu, nevýhody pre Židov a izmaelitov a ak by ju kráľ nedodržiaval šlachta mala právo na odpod
neplatenie daní a právo na odpor dve hlavné výsady šlachty až do roku 1848
v roku 1235 nastúpil kráľ Belo IV. - snažil sa získaťspäť rozdané majetky
1241 – tatársky vpád, v apríli bitka pri Slanej, porážka uhorského vojska, kráľ utiekol na dalmátske ostrovy
koncom apríla 1241 druhý vpád Tatárov vtrhol cez Moravu a spustošil JZ Slovenska, januári 1242 Tatári prekročili zamrznutý Dunaj pri Ostrihome a spojili sa s ďalšími v Podunajskej nížine, ubránili sa iba hrady v Bratislave, Komárne, Nitre, Fiľakove a Abovskom Novohrade
po smrti chána Ogotaja v lete 1242 odtiahli Tatári na východ
krajina bola v dezolátnom stave a vypukol hladomor, na západné Slovensko vpadol rakúsky vojvoda Fridrich Babenský, ale v roku 1246 padol v boji proti uhorskej armáde a vyhynul jeho rod
po Belovej smrti sa jeho nástupcovia dostali do sporu s českým králom Přemyslom Otakarom II ktorý v rokoch1271 a 1273 dobyl JZ Slovensko a vypálil Nitru, porazili ho až v spojenectve s Rudolfom Habsburským v roku 1278 pri Durnkrute, kde padol aj Přemysl Otakar II.
od roku 1272 vládol Ladislav IV. Kumánsky, v jeho nedospelosti vládla jeho matka Alžbeta Kumánska, jeho obdobie je poznačené vojnami oligarchov medzi sebou aj proti kráľovi, v bojoch proti oligarchom sa kráľ opieral o kumánske družiny, ale aj o Tatárov, ktorých sám pozval, bol za to kritizovaný od pápeža, v roku 1290 bol zavraždený pri potíčke v kumánskom tábore
po ňom nastúpil Ondrej III, ktorý nedokázal zastaviť úpadok krajiny, v krajine bola feudálna anarchia na konci 13. storočia
hladal podporu u nižšej šlachty, ktorej predstavitelia získali často zemiansky stav a aj pozemky počas 13. storočia rok 1267 – právo vysielať na snemy 3-4 zástupcov z každej stolice, nariadenie pre šlachtu, aby si volila 4 sudcov v stolici, na čele stolice stál župan menovaný kráľom
s pomocou Matúša Čáka a ďalších šlachticov vyhnal z Uhorska Rakúšanov, v roku 1291 získal späť Bratislava a dal jej mestské privilégium, v januári 1301 – nečakane zomrel a vymreli Arpádovci

Vznik miest a stredoveká spoločnosť
rast obyvateľstva na Slovensku, koncom 13. storočia bolo tu 250 000-300 000 ľudí, väčšinou Slováci na juhu aj Maďari, od pol 12. storočia sa na Spiši usádzali nemeckí kolonisti – obchodníci, remeselníci, roľníci aj banící pri banských mestách
Židia sa usádzali v mestách – prevažne obchodníci, diskriminácia zo strany majoritného obyvateľstva
vznik miest najmä po tatárskom vpáde, vývin trhových osád, mestá vznikali na geograficky výhodných polohách, pri brodoch a prechodoch cez rieky, pod hradmi a pri cirkevných inštitúciach, vznik horských osád pri mieste ťažby – neskôr aj rozvoj na mestá
mestské privilégia – najstaršie dostala Trnava v roku 1238 od Bela IV., pred tatárským vpádom dostali aj Banská Štiavnica, Krupina a Zvolen, do konca 13. storočia tu bolo asi 30 lokalít s touto legitimáciou, spišskí Nemci dostali špeciálne kolektívne privilégium od Štepan I. v roku 1271 – mohli si voliť grófa sídliaceho v Levoči, ktorý rozhodoval spolu s županom Spišskej stolice
základné mestské práva – voľba richtára, niekde aj farára, a mestskej rady, v mestách s dedičným richtárom sa volila iba mestská rada
rozdiel medzi kráľovskými a zemepánskymi mestami s nižšou výsadou, neskôr sa ešte prehĺbila
výsady hospodárskeho charakteru – právo slobodného trhu, oslobodenie do mýta a neskôr aj cla, právo na hradby, právo na majetok, právo na rybačku, polovačku, rúbanie lesa prípadne na ťažbu drahých kovov
povinnosti mešťanov – platiť dane, novorčné dary, pohostiť kráľa v prípade náštevy, dávnejšie aj povinnosť dodať vojakov kráľovi mestá boli strediská miestneho trhu a existovalo aj spojenie so zahraničnými trhmi
13. storočie vznik skupiny poddaných – platili štátne dane aj cirkevný desiatok v naturáliach – ten platili aj šlachticom a pracovali na ich majetku
v roku 1257 niektorí poddaní ušli z kráľovských majetkov z Turca a Liptova na juh, kráľ ich povolal späť a podmienky zmiernil l
istiny z rokov 1265-1270 ich opäť zvíšili, ale aj presne vymedzili, takže poddaní nemohli byť zneužívaní