Prihlásenie

Username
Heslo


Aktuality

Posledné updatovanie stránky bolo 13.9.2007
TOPlist

Žigmund Luxemburský, husitské vpády a boje medzi J. Jiskrom a J. Huňadym

Po smrti Ľudovíta Veľkého 2. septembra 1382 bola korunovaná jeho dcéra Mária. Faktickým vladcom v kráľovstve však bol palatín Mikuláš Gorianský. Brat českého kráľa Václava IV Žigmund Luxemburský, ktorý sa mal stať podľa dohovorov manželom Márie, obsadil v lete 1385 Bratislavskú a Nitrianskú stolicu, aby si vynutil svoje požiadavky. Po vražde Karola Malého z rodu neapolských anjuovcov Blažejom Forgáčom a Mikulášom Gorianským 24. februára 1386, zaútočila neapolská strana na sprievod královien a neskôr Alžbetu zabili. Po tomto incidente sa uhorská šlachta priklonila na stranu Žigmunda a 31. marca 1387 ho korunovali za kráľa. Začiatkom roka 1396 vymenoval Václav IV český a nemecký kráľ Žigmunda za svojho vikára v jeho ríší. Voči Žigmundovi rástol odpor zo strany uhorskej šlachty, pretože ho považovali za uchvatiteľa trónu, nazývali ho „kráľ cudzinec“. 28. septembra 1396 sa konala bitka pri Nikopole, v ktorej viedol spoločné vojsko Uhorska, Francúzska a Nemeckej ríše proti tureckému sultánovi Bajazidovi. Bitka sa skončila porážkou križiackych vojsk, hlavne zásluhou nízkej morálky francúzskych rytierov.Po tejto bitke vyvrcholil tlak uhorskej šlachty na Žigmunda a na jar 1401 ho uväznili na Budínskom hrade. Len vďaka nerozhodnosti jeho súperov nebol zosadený trónu. Žigmund vydal počas svojho vládnutia viacej nariadení. 29 septembra 1397 vydal dekrét nadväzujúci na Zlatú Bulu Ondreja II z roku 1222 a na dekrét Ľudovíta Veľkého z roku 1351, v ktorom určil portálnu daň tri groše pre každú portu a bol zameraný proti cudzincom a Židom. Aby obmedzil vplyv pápeža Bonifáca IX vydal placetum regulum 6. apríla 1404, ktorým zakázal publikovanie pápežských búl bez predbežného súhlasu panovníka v Uhorsku. 15. apríla 1405 vydal tzv. malý dekrét (Decretum minus). Týmto dekrétom upevnil postavenie mešťanov kráľovských miest. Ďalej zaviedol jednotné miery, domácim obchodníkom zaručil slobodný pohyb po krajine, čím ich zvýhodňoval oproti zahraničným obchodníkom. V roku 1408 založil tzv. Dračí rád, v ktorom bol okrem neho a manželky 22 najvýznamnejších uhorských, ale aj zahraničných šlachticov. Rád mal vplyv na politickú situáciu v kráľovstve. Žigmund ďalej viedol vojenské výpravy proti Ladislavovi Neapolskému. Začiatkom roka 1409 porazil posledných spojencov odbojných feudálov v Bosne, posledných spojencov Ladislava. Preto Ladislav predal územie, ktoré mal pod kontrolou - pristavy v Dalmácii Benátčanom. Žigmund neuznal tieto uzemia benatskými a pokračoval vo vojne proti Benátkam v rokoch 1411- 1413 V týchto vojnách sa vyznamenal vojvodca Pipo Scholari, ktorý dobyl pohraničné mesto Tarvisio. Ešte v roku 1409 uzavrel dohodu z rádom nemeckých rytierov (teutonským rádom), ktorá bola namierená proti Poľsku. V roku 1410 15. júla v bitke pri Grünwalde boli vojská teutonov porazené. 21. júla 1411 bol zvolený kurfirstami za nemeckého kráľa,, keď mu dali prednosť pred moravským markgrófom Joštou. V roku 1412 si požičal od poľského kráľa Vladislava Jagelovského 37000 kôp českých grošov, ktoré potreboval na výpravy proti benátčanom a do zálohy mu dal 13 spišských miest a 3 mestečká ľubovnianského hradného panstva. Záskuhou Žigmunda bol zvolaný koncil v Kostnici 1. novembra 1414. Na tomto koncile bol zosadený pápež Ján XXIII a upálený Ján Hus, ktorého učenie bolo označené za kacírske. Koncil sa skončil v roku 1418 nesplnením svojho cielu urobiť poriadok v cirkvi. V roku 1419 zomrel český kráľ Václav IV a v čechách vypuklo husitské povstanie. Väčšina českého národa sa prihlásila k učeniu Jána Husa. Husitské povstanie malo aj narodný motív. Žigmunda nepokladali za svojho kráľa a veľkú podporu ľudu mala aj časť šlachty, ktorá sa aktívne zapájala do povstania. V roku 1420 Žigmund viedol križiacke výpravy proti husitom. 14. júla však utrpel silnú porážku na hore Vítkov pri Prahe a následne 28. júla pod Vyšehradom v Prahe. V rokoch 1421-1422 utrpel porážky v bitkách pri Kolíne, Kutnej Hore a Nemeckom. Následne husiti porazili ešte 5 križiackých výprav. Dôvodom husitských viťazstiev bola jednak veľmi dobrá morálka, zbrane(sudlice, hákovnice), ale aj nová taktika boja(vozové hradby). V roku 1428 vtrhla na Slovensko prvá výprava husitou pod vedením Prokopa Holého. Ďalšie výpravy nazývané spanilé jazdy sa uskutočnovali až do roku 1435. V prvej polovici plienili a dobýjali len územia na západnom Slovensku. V v roku 1431 vtrhli aj na Spiš. 30. mája 1434 sa konala bitka pri Lipanoch medzi kališníkmi a táboritmi, v ktorej zahynul vodca táboritou Prokop Holý. Následne sa husiti v roku 1435 stiahli zo Slovenska. Vojna s husitmi sa skončila dohodou s bazilejským koncilom v roku 1436 v Jihlave, kde české stavy prijali tzv. Bazilejske kompaktáta.Povoľovali prijímanie pod oboma spôsobmi(z kalicha i hostie). 9. decembra 1437 zomrel Žigmund Luxemburský, nemecký cisár a uhorský kráľ. Už za svojho života určil Žigmund za svojho nástupcu svojho zaťa Albrechta Habsburského. Ten nevládol dlho, lebo zomrel vo výprave proti tureckému sultánovi Muradovi II 27. októbra, keď jeho výpravu prepadla epidémia červienky. Po jeho smrti mu jeho manželka Alžbeta porodila syna Ladislava, ktorý dostal neskôr meno Pohrobok. Kým vyrastal najala Alžbeta do svojich služieb českého katolíckeho šlachtica Jána Jiskru z Brandýsa, aby spravoval krajinu. Dobýval slovenské mestá späť spod nadvlády prívržencou jagelovcou a neskôr huňadyovcov. Uhorský snem však poveril správou krajiny gubernátora Jána Huňadyho, byvaleho spojenca Vladislava Jagelovského. Jiskra a Huňady uzavreli v septembri 1446 v Kremnici trojročné prímerie. O rok skôr sa objavujú prvé zmienky o bratríkoch na Slovensku. Boli to zbehovia z Jiskrovej armády, niekedy aj jeho významný kapitáni, ktori lúpili a rabovali územia na východe Slovenska. Jiskra súhlasil s ich likvidáciou a neskôr v roku 1454 proti nim bojoval. 7 septembra 1451 v bitke pri Lučenci porazil Ján Jiskra Huňadyiho. O rok neskôr s ním uzavrel definitívny mier. Po korunovácii Ladislava V bol Jáan Huňadyi menovaný gubernátorom a Ján Jiskra bol vykázany uhorským snemom z Uhorska. O tok neskôr ho však zavolali bojovať proti bratríkom. Huňadyi pokračoval v osvojich bojoch proti turkom a v roku 1456 prišiel obliehanému Belehradu na pomoc so 100 000 mužmi a porazil turecké vojsko. Zomrel 11. augusta 1456 na mor. Po smrti Ladislava V Pohrobka sa dostal na trón syn Jána Huňadyho Matej.