Prihlásenie

Username
Heslo


Aktuality

Posledné updatovanie stránky bolo 13.9.2007
TOPlist

Bratríci na Slovensku

Keď na uhorský trón nastúpil v roku 1437 Albrecht Habsburský jeho pokus o protitureckú výpravu zastavila epidémia červienky, na ktorú zomrel aj sám kráľ. Po jeho smrti nastali spory o trón medzi kráľovnou vdovou Alžbetou a novým kráľom Vladislavom I. (1440-1444), ktorého zvolila časť šlachty. Alžbete sa narodil roku 1440 syn Ladislav, ktorý bol ešte ako nemluvňa korunovaný. Alžbeta jeho aj kráľovskú korunu odniesla do Viedne Fridrichovi III. a do svojich služieb najal českého kapitána Ján Jiskru z Brandýsa. Dostal viaceré kráľovské mestá a hrady na Slovensku. Hoci bol katolík prijal do svojich služieb mnohých bývalých hustitov. V roku 1444 pri Varne v boji proti Turkom kráľ Vladislav I. a uhorský snem uznal nároky Ladislava Pohrobka na trón. Keďže bol nedospelý krajinu za ňho viedlo 7 kapitánov a neskôr gubernátor Ján Huňady. Jiskra bol jedným zo 7 kapitánov a nikdy neuznal Huňadyho ako správcu – gubernátora. Na Slovensku v nasledujúcom období prebiehali boje medzi Jiskrom a huňadyovcami. Jiskra dosiahol najvýznamnejšie víťazstvo v roku 1451. Keďže Jiskra svojich žoldnierov nepravidelne vyplácal, tak sa od neho oddelili skupiny tzv. bratríkov. K nim sa pridávali aj domáci nespokojenci, ale aj iní z Poľska a Čiech. Do radov bratríkov sa pridali aj niektorí bývalí kapitáni Jiskrovho vojska ako Aksamik, Talafúr, Bartoš a Brcál. Keďže bratríci nedostávali žold, tak sa uchýlili k plieneniu kostlov, kláštorov a domov bohatých. V roku 1449 písal uhorský snem do Vatikánu, že bratríci šíria kacírske myšlienky. Dokonca aj Jiskra vtedy súhlasil s ich likvidáciou. Od roku 1353 pod dosiahnutí dospelosti začal v Uhorksu vládnuť Ladislav Pohrobok. Ján Huňady bol poverený funkciou krajinského kapitána. Jána Jiskru však vykázal z krajiny, aj napriek tomu, že práve on najviac bojoval za Ladislavove záujmy.O rok kráľ Jiskru povolal späť, aby bojoval proti bratríkom. V rokoch 1453-1458 práve dosiahli najväčší rozmach, ke´d ich bolo asi 150 000 až 200 000 a ovládali desiatky poľných táborov a hradov, ktoré dobyli a často aj prebudovali pre svoje potreby. Ani Jiskrovi sa nepodarilo bratríkov úplne potlačiť. Úplne boli zničení až za vlády Mateja Korvína, ktorý ich porazil pri Blatnom Potoku v roku 1458 a konečne a definitívne v roku 1467 pri Veľkých Kostolanoch v blizkosti Trnavy. Porazených vodcov a kňazov dal povešať. Časť vojska zaradil do svojej armády.