Prihlásenie

Username
Heslo


Aktuality

Posledné updatovanie stránky bolo 13.9.2007
TOPlist

Matej Korvín. Cesta k moháčskej katastrofe


uhorské stavy na Rákošskom poli zvolili v roku 1458 za kráľa Mateja korvína , mladšieho syna Jána Huňadyho
ako prvé sa chcel vysporiadať s bratríkmi, v máji 1458 pri Blatnom Potoku ich porazil, Jiskra sa uchýlil do Poľska, čoskoro sa vrátil späť do Uhorska a so zvyškami bratríkov bojoval proti kráľovi, v roku 1462 sa Matej s Jiskrom zmierili za pomoci Fridricha III. a Juraja Poděbradského, vojakov prijal kráľ do svojho vojska a Jiskru povýšil na baróna
posledný bratrícky tábor dobyl v roku 1467 pri Veľkých Kostolanoch, vodcov (napr. Švehla) dal popraviť, vojakov prijal do svojich služieb (20 000 – 30 000)
viedol tri výpravy proti Turkom v 60. a 70. rokoch – iba čiastkové úspechy
v rokoch 1468-71 bojoval aj proti českému kráľovi Jurajovi Poděbradskom, dobyl Moravu a časťou českej šlachty sa dal vyhlásiť za českého kráľa v roku 1469
aj po smrti kráľa Poděbradského neprestala vojna, českým kráľom sa stal poľský princ Vladislav jagelovský, tak sa aj Poľsko stalo nepriateľom, dohalil sprisahanie šlachty organizované proti nemu a podporované z Poľska, dobyl Moravu, Sliezsko, Lužice a do jeho smrti mali patriť k Uhorsku a po jeho smrti mali byť odkúpené späť za 400 000 dukátov, mier uzavrel až v roku 1479
obmedzil moc vysokej šlachty, podpora z nižšej a strednej šlachty, udeloval župnú hodnosť aj dedeične
po smrti arcibiskupa Vitéza svojvolne udeloval cirkevné hodnosti, ostrihomské arcibiskupstvo udelil 7ročnému Hypolitovi d´Este (príbuzný kráľovny Beatrice)
zaviedol daň z komína (1 zlatka), vojenskú daň, niektoré roky zakázal slobodné sťahovanie poddaných
podporoval odboj proti cisárovi Fridrichovi v Rakúsku, dobyl časť Dolného Rakúska, v roku 1485 aj Viedeň, kde premiestnil svoje sídlo, zomrel vo Viedni v roku 1490
po jeho smrti nastali spory o trón, šlachty neuznali nárok jeho nemanželského syna Jána Korvína, tak šlachta podporila Vladislava Jagelovského – dobrácky a neschopný panovník
podporila ho aj česká a moravská šlachta, menšia časť slovenskej sa prikláńala k jeho mladšiemu bratovi Jánovi Albrechtovi, ktorý v roku 1490 v trhol na východné Slovensko, ale bol vytlačený a musel ustúpiť
Vladislav II. Jagelovský sa zaviazal, že nebude vyberať Matejove dane, čim obmedzil príjmy, dostal sa do područia šlachty, sídlo si presunul do Budína, v roku 1491 podpísal zmluvu s Maximiliánom I., rímskym cisárom, o vzájomnom nástupníctve
šlachta sa svojvolne chovala k poddaným, to aj zlá hospodárska situácia vyústila k sedliackemu povstanie vedenému zemenom Jarajom Dóžom v roku 1514, proti šlachte, po čiastočných úspechoch ich porazili šlachtické vojská pod vedením Jána Zápoľského v lete 1514 pri temešvári
po potlačení povstania – drastické zákony – jeseň 1514 – prirútanie poddaných k pôde – nevoľníctvo (až do Jozefa II. - 1785)
právnik Štefan Verloci – Tripartium – uhorské spísané právo (napriek neschváleniu snemom právna príručka až do 1848) – tvrdé proti poddaným
Vladislav II. zomrel v roku 1516, po ňom nastúpil jeho syn Ľudovít II.
v čase jeho nedospelosti krajinu spravovali traja miestodržitelia, neskôr regentská rada
zlé hospodárstvo, menejhodnotné medené mince, anarchia – povstanie baníkov na strednom Slovensku, strediskom sa stala Banská Bystrica (neskôr vypálená), povstanie (1525-26) sa širilo, nakoniec ho potlačili až za pomoci kráľovského vojska, nasledovali kruté tresty
od začiatku 20. rokov silnel tlak Osmanov na Balkáne, sultán Sulejman dobyl Belehrad, Šabac, Zemuň, Uhorsko ostalo proti Turkom osamotené
rozhodujúca bitka 29. 8. 1526 pri Moháči, 20tisícové vojsko podlahlo obrovskej presile, Zápoľský do boja nezasiahol, Ľudovít II. zomrel v močiaroch
po Moháči – uzavretie stredovekej epochy Uhorska, boje o trón medzi Zápoľským a Ferdinandom Habsburským – Turci využili a zmocnili sa Podunajskej nížiny – ovládli ju na 150 rokov, Slovensko bolo bezprostredne Turkami ohrozované