Prihlásenie

Username
Heslo


Aktuality

Posledné updatovanie stránky bolo 13.9.2007
TOPlist

Hospodársky a sociálny vývoj na Slovensku v 14.-15. storočí


baníctvo – menové a hospodárske reformy Karola Róberta – hospodársky rozvoj, podmienky na slobodné podnikanie, nové techniky v baníctve priniesli aj problémy – vo väčších hľbkach hrozila spodná voda, vytvorenie tzv. Dedičných štôlní na odvod vody, v roku 1457 – banský podnikateľ Ján Turzo uzavrel s banskými mestami dohodu o stavbe čerpadiel v baniach, zámer sa však nevydaril
v polovici 14. storočia sa v Uhorsku ťažilo cca 2500 kg zlata, väčšina v Kremnici, v 15. storočí pokles; striebra sa ťažilo 10 000 kg ročne (¼ celoeurópskeho množstva) – stredisko bolo v Banskoštiavnickom revíri, v Kremnici razili mince pre Uhorsko a Habsburskú ríšu (táto minciareň funguje dodnes, ako jediná v strednej Európe od stredoveku)
- ťažba medi – okolie Banskej Bystrice (Špania dolina), ľubietová, Gelnica, Spišsko-gemerské rudohorie
- rozvoj železiarskej výroby – v 14. a 15. storočí – Gemer, Spiš; zákaz exportov drahých kovov
- baníci žili pri baniach v osadách, boli osobne slobodní, od 14. storočia pokrok delby práce (triediči rúd, hutníci, uhliari, banskí tesári, pomocní robotníci, povozníci, haviari)
- kvalifikovaná vrstva minciari
v slovenských baniach investovali aj cudzinci – Taliani, Nemci, Poliaci
od polovice 15. storočia vynikla rodina Turzovcov – stali sa levočskými a neskôr aj krakowskými mešťanmi, obchodovali s meďou a podnikali v baníctve, v rokoch 1494 fungoval mediarsky podnik turzovsko-fuggerovská spoločnosť, sídlo mala v Banske Bystrici – progresívne metódy dolovania
mestá remeslá a obchod – rozvoj miest – Bratislava, Trnava, Košice, prešov, Bardejo a psišské mestá, banské mestá, Kremnica – privilégium 1328, Žilina – rozvoj remesiel a obchodu, ako aj Skalica a Trenčín
14. storočie – privilégia dostali aj mestá patriace zemepánom/kastelánom – tzv. oppidá (napr. Varín, bytča, Hybe, Prievidza, Lučany, Mochovce)
14,15. storčie dobudovanie hradieb (alebo aspoň brány a priekopy/palisády)
od polovice 15. storočia – 7 taverníckych miest – mohli byť prísediaci na súde kráľovského, 5 z nich bolo na Slovensku (Bratislava, Trnava, Košice, Bardejov, Prešov), v Maďarsku boli Šoproň a Budín – dôkaz väčšej urbanizácie Slovenska
významné výsady – právo na výročné a týždenné trhy, každodenné boli len vo väčších mestách
do Poľska vyvážali meď, železo a tokajské víno, Bratislava a Trnava obchodovali s Viedňou, Českom a Dalmáciou (víno, dobytok, látky, zbrane, luxusný tovar)
právo skladu – prechádzajúci kupci museli svoj tovar určitý čas v danom meste predávať
mílové právo – len niektoré mestá ho mali, v okruhu 1 míle sa nemohli usadiť cudzí obchodníci ani remeselníci
od 40. rokov 15. storočia – významnejšie mestá pozývali na snemy, nebolo to však moc populárne, keďže cesta bola drahá a dokopy mali iba jeden hlas
struktúra mestského obyvateľstva - 3 vrstvy – patriciát (bohatí), stredná vrstva (väčšina remeselníkov), chudoba (sluhovia, učni, tovariši) – väčšinou žili v podnájme
plnoprávny mešťania – v meste vlastnili dom
tovariši pracovali u remeselníkov, museli v zahraničí získať skúsenosti a zložiť skúšky na prijatie do cechu, učni pracovali len za stravu a ubytovanie
cechy u nás – druhá polovica 14. storočia až 15. storočie (neskôr ako na západe), keď bolo menej remeselníkov 1 profesie – vznik združených cechov
15. storočie – špecializácia remesiel – pláteníctvo, barchetárstvo, odlievanie zbraní
sociálny a národný obraz Slovenska – 14. storočie 3000 dedín, pribúdali nové (aj vo vyšších polohách), klčovanie lesov – nové plochy
nemecká kolonizácia – nové osady založené na nemeckom (emfyteutickom) práve
polovica 14. storočia – príchod valašského obyvateľstva (Rusíni, Ukrajinci, Poliaci, ale aj baklánski Slovania), neskôr sa k nim pridala aj časť domácich, lebo mali volnejšie postavenie, 15. storočie – rozšírenie na severnom a strednom Slovensku, bolo zväčša pastieri
nové dediny – 14. storočie – stredné a severné Slovensko, v 30.-40. rokoch 15. storočia rast pbyvatelstva zastavili vojny a plienenie, za vlády Mateja Korvína opäť rástlo, začiatkom 16. storočia asi 500-550 000 obyvateľov
okrem štátnych daní odvádzali aj cirkevný desiatok, zemepánsky deviatok a rôzne iné poplatky
v 1. tretine 15. storočia kvôli husitom klesol počet Nemcov v mestách a niekde nastávala slovakizácia, napr. Žilina, dostala v roku 1381 od Ľudovíta právo na rovnaké zastúpenie v mestskej rade, striedavá voľba richtára Slovák/Nemec, rozšírenie nemeckého práva 15. storočie – národnostné zápasy v slovenských mestách, mali sociálny podtón, Nemci obmedzovali vstup do cechov (napr. Mäsiarsky, Kremnica v roku 1478), kúpu domov na námestí v Prievidzi
v Trnave spory slovenského a nemeckého obyvateľstva pri volbe richtára (1486)