Prihlásenie

Username
Heslo


Aktuality

Posledné updatovanie stránky bolo 13.9.2007
TOPlist

Kultúra, veda, umenie a duchovný život na Slovensku


až do začiatku 15. storočia – latinčina mala dominantné postavenie (jazyk vzdelancov, mešťanov, šlachticov), už sa používali živé jazyky obyvateľstva (slovenčina, maďarčina, nemčina), prelom 14.-15. storočie prvé modlitby v slovakizovanej češtine, 1. česky písaná listina na Slovensku v roku 1422 Stbor zo Stiboríc, do literárnej češtiny prenikali slovakizmy
vďaka husitom a bratríkom ústup Nemcov zo Slovenska, 1473 – preklad nemeckého práva do slovakizovanej češtiny, 1476 – v trenčianskej mestskej knihe – slovenská formula prísahy pre richtára, výskyt textov aj inde, ale ojedinele (mapr. Spišská kapitula 1480 – modlitba)
rozšírenie češtiny ako literárneho jazyka – vďaka pripojeniu Moravy, Matejov kancelár bol biskup Ján Filiper, pokračovalo to aj za Jaggelovcov
snahy o získanie slovenského farára/kaplána v mestách v druhej polovici 14. storočia (Trnava, Banská Štiavnica, Sabinov,...) od začiatku 14. storočia aj svetskí vzdelanci – rozvoj školstva (mestské školy, ale aj zopár dedinských) – v 15. storočí ďalšie rozšírenie, v Bratislave bolo vtedy už aj viac škôl
vzrástol počet mestských vzdelancov – pisári, notári v kanceláriach/úradoch
v 14.-15. storočí vysoká úroveň maliarskej výzdoby kódexov, boli aj vedecké, náučné a zábavné diela
od polovice 15. storočia prenikanie humanizmu – náväznosť na antiku, ideál slobodného človeka, záujem o poznanie, šírili ho vzdelanci zo zahraničia, Korvín vybudoval v Budíne knižnicu (Korviniana), šíritelia humanizmu – Ján Vitéz (ostrihomský arcibiskup), jeho synovec biskup Ján z Čazmy (obaja chorvátsky pôvod, spolupracovníci kráľa Mateja)
založenie akademia Istropolitany – pápež Pavol II. schválil v roku 1465, v lete 1467 začal výučba
na akdémiu do Bratislavy prišli významní profesori z Talianska, Viedne a Krokova, vicekancelár bol Juraj Schomberg
v roku 1471 – kríza, keď sa Vitéz zapojil do sprisahania a bol uväznený, väčšina profesorov odišla,v roku 1486 zomrel Schomberg a v roku 1490 tam už bol sklad zbraní
napriek krátkemu trvaniu . Význam pre kultúru a vzdelanosť na Slovensku, slovenskí študenti študovali v zahraniči, v 16. storočí záujem o nemecké univerzity – reformácia
kroniky: Obrázková kronika – Marek z Káltu, v 80. rokoch 15. storočia Ján z Turca – najrozsiahlejšia kronika; talianski humanisti Peter Ransanus a Anton Bonfini pôsobili v Budíne a písali historické diela (koniec 15. storočia)
od polovice 15. storočia – príchod kníh tlačených v zahraničí (prvotlače – inkunábuly), až koncom 15. storočia – prvé domáce tlačoviny
hudba od 15. storočia – polyfónia, v mestách boli platení trubači, hudobnící, vo väčších mali aj organ 1
4. storočie – gotický sloh – kaplnka sv. Jáva v Bratislave vo františkánskom kostole, dómy v Bratislave a Košiciach dkončené v 15. storočí, nový typ hradu – štvorcový kastel – Zvolen, Bratislava
2. polovica 15. storočia a 16. storočie – neskorogotický charakter – vyniká členitosťou lineárnych tvarov (kaplnky Zápoľských na Spiši)
v 16. storočí – renesančné prvky – architektonické detaily
v banských mestách vznikol typ mestského hradu s kostolom aj radnica v rámci opevnenia
od 2. polovice 15. storočia ústup nástenných malieb – nástup krídlových oltárov, sakrálne motívy, najvýznamnejšie dielo – neskorogotický oltár majstra Pavla z Levoče z roku 1517
vysoká úroveň spišského kovolejárstva
začiatok 1ž. Storočia – šírenie reformačných myšlienok, v banských a východoslovenských mestách – kvôli vplyvu nemcov a študentov z nemeckých univerzít
uhorský snem vydal v rokoch 1523-5 tvrdé zákony proti protestantom, ale neboli realizovane
odraz reformačných myšlienok – banícke povstanie 1525-26