Prihlásenie

Username
Heslo


Aktuality

Posledné updatovanie stránky bolo 13.9.2007
TOPlist

Uhorsko po bitke pri Moháči


Bitka sa skončila úplnou katastrofou a umožnila následné prenikanie Turkov do strednej Európy.

Boje o trón
po smrti Ľudovíta II. Jagelovského v bitke pri Moháči sa uvoľnil český a uhorský trón, čo znamenalo začiatok sporov-uhorská šľachta preferovala sedmohradské knieža a najbohatšieho uhorského magnáta- Jána Zápoľského (11.11.1526 korunovaný za kráľa v Stoličnom Belehrade)
česká šľachta preferovala na trón Ferdinanda I. Habsburgského- nároky vychádzajúce zo zmluvy s Vladislavom II. Jagelovským z r.1515
(17.12.1526 zvolený na sneme v Bratislave + vytlačil vojská Zápoľského

z Poddunajskej nížiny a v novembri 1527 sa nechal korunovať za kráľa)
v Uhorsku vypukla občianska vojna, ktorú využila Osmanská ríša a posilňovala svoj vplyv

Ján Zápoľský požiadal o pomoc tureckého sultána Süleymana II., ktorý ho uznal za uhorského kráľa a uzavrel s ním spojenectvo Turci podnikali pustošivé vpády na územie Slovenska, vyplienili Považie Pohronie(1530) po dlhoročných bojoch uzavreli Zápoľský s Ferdinandom v r. 1538 tajný Veľkovaradinský mier
obaja sa uznali za uhorských kráľov a ponechali si vládu na ovládanom území- Ferdinand- záp. časť krajiny (skoro celé Slovensko), Chorvátsko a časť Zadunajska Zápoľský- Sedmohradsko a stredné a severovýchodné Uhorsko (vrátane Košíc)
po smrti Jána Zápoľského malo jeho územie pripadnúť Ferdinandovi
Zápoľský zomrel v r.1540 a jeho dedičia to odmietli rešpektovať- časť šľachty vyhlásila 2-mesačného Jána Žigmunda za kráľa, nikdy ho však nekorunovali + sultán uznal jeho zvolenie, čo bolo zámienkou na konflikt s Ferdinandom I.
turecké vojská zaútočili na Poddunajskú nížinu a obsadili Budín a Ostrihom, kde si zriadili provinciu, tzv. Budínsky pašalik (najvyš. predst.- Budínsky paša)

Uhorsko rozdelené na 3 časti:
o tzv. Kráľovské Uhorsko - fakticky habsburská, čiže rakúska, provincia na území dnešného Slovenska, Burgenlandu, západného Chorvátska a priľahlých území Maďarska ; toto územie obývali skoro samí Nemaďari (Slovania a Nemci); hovoríme, že Uhorsko stratilo samostatnosť a stalo sa (až do roku 1867) súčasťou habsburskej monarchie oSedmohradsko - turecký vazalský štát oBudínsky pašalik (ejálet)- (dnešné Maďarsko) priama súčasť Osmanskej ríše

Centralizačné snahy Ferdinanda I. (Reformy štátnej správy)
Ferdinand a jeho nástupcovia sa usilovali vybudovať jednotnú centralizovanú ríšu- snaha o zamedzenie vplyvu českej a uhorskej šľachty
odboj českých stavov a miest potlačil v roku 1547 v Uhorsku - no v Uhorsku Turci podnikali vpády a výboje, krajina sa musela brániť pred náporom zvonka =>Ferdinand nemohol proti šľachtickej opozícii tak tvrdo postupovať ako v Čechách
do Bratislavy (Prešporka) sa presťahovali ústredné úrady (lebo Budín bol roku 1541 dobytý) – aj Uhorská komora, ktorá mala na starosti vyberanie daní od poddaných a miest, správu kráľovských majetkov a vyberanie pohraničných ciel
pôsobila tu aj Uhorská kancelária- administratívnno- správny orgán

Miestodržiteľská rada
v mene panovníka spravovala Uhorsko – členmi boli cirkevní hodnostári, panovník im dôveroval viac ako šľachte sídlo Ostrihomského arcibiskupstva sa prenieslo do Trnavy zvýšil sa význam Slovenska, pretože jeho územie sa stalo jadrom kráľovstva vojenské velenie - Viedenský dvor- ten v Uhorsku zriadil 2 kapitanáty na čele s vojenskými veliteľmi, kapitánmi pozíciu panovníka posilnilo odstúpenie brata Karola V. (1556), po ktorom sa stal cisárom Svätej rímskej ríši nemeckého národa

Ferdinand
dlho neobsadzoval funkciu- palatína- po kráľovi najvyšší
hodnostár krajiny, funkcia predstavovala uhorskú stavovskú
monarchiu=> uhorská šľachta nebola nadšená centralizačnými
opatreniami dodržiaval výsady šľachty, najmä jej nezdaniteľnosť