Prihlásenie

Username
Heslo


Aktuality

Posledné updatovanie stránky bolo 13.9.2007
TOPlist

České národné obrodenie


V rokoch 1790-92 vládol na českom tróne Leopold II.- brat Jozefa II.V roku 1791 bol korunovaný českým kráľom v Prahe, čím si získal u Čechov popularitu. Jeho korunovácia bola spojená s priemyselnou výstavou v Prahe. V roku 1792 ho vystriedal František II.
České národné obrodenie je proces utvárania novodobého českého národa na prelome 18. a 19. storočia, ako súčasť prechodu európskej spoločnosti od feudalizmu ku kapitalizmu. Bolo procesom politickým, sociálnym a kultúrnym. Predpoklady na vznik českého národného obrodenia vytvorili patenty Jozefa II., priemyselná revolúcia, ale aj vytvorenie skupiny vlastencov.
České národné obrodenie malo 3 fázy:

1. fáza (1775-1805)- defenzívna
-ciele: zabrániť ponemčovaniu, oživiť český jazyk a literatúru a pôsobiť na čo najširšie vrstvy národa
V roku 1792 bola založená Stolice (katedra) české řeči a literatury, prvým profesorom sa stal František Martin Pelcl (ten sa okrem iného snažil vytvoriť tiež obraz českých dejín). Josef Dobrovský sa snažil ustáliť českú novodobú gramatiku. Roku 1790 bola založená česká expedice (V. M. Kramerius) - vydáva knihy a noviny určené pre ľudové vrstvy. Národné obrodenie má v tejto fáze jazykovo kultúrny charakter

2. fáza (1805-1830)- ofenzívna
Prejavuje sa tu snaha čo najviac uplatniť český jazyk, pre vzdelanosť ľudových vrstiev, vo vede (musí vzniknúť terminológia) - tiež v umení.
V tejto fáze vznikajú jazykové a historické diela. Josef Jungmann prekladal z cudzích jazykov do češtiny, vydával česko-nemecký slovník. Jungmann považoval češtinu za rovnocenný jazyk, dokladal existenciu ekvivalentov. (rovnocenný jazyk => rovnocenný národ).Obroda jazyka je podľa neho politickou záležitostí. „Čech je ten, kdo česky mluví.“
Historik, politik a organizátor František Palacký roku 1832 napísal Dějiny národa českého v Čechách i na Moravě, kde sa venuje českým dejinám od počiatku až po rok 1526. Chce v nich zdôvodniť českú existenciu a poukázať na prínos Čiech pre Európu.
Pavol Jozef Šafárik zachytil najstaršie dejiny Slovanov v knihe Slovanské starožitnosti, kde dokázal bohatosť a pôvodnosť slovanskej kultúry. Ján Kollár propaguje slovanskú vzájomnosť v publikácii Slávy dcéra.

3. fáza (1830 - 1848) - politická -politické požiadavky, práva pre český národ
- riešiť postavenie Slovanov v rámci Rakúska
- ekonomický rozvoj, rozvoj priemyslovej revolúcie - vytvára sa silná vrstva meštianstva
- František Palacký, Karel Havlíček Borovský
- proti rakúskemu absolutizmu, proti národnému útlaku - -požaduje „nie reči, ale činy“
- novinár, redaktor C.K. Pražských vlasteneckých novín, Slovan
- Karel Sabina, František Matouš Klácel
- dôležitú úlohu zohrala aj česká šľachta (ponemčená, ale uvedomuje si svoju príslušnosť, odvoláva sa na historické právo zemí koruny české)
- vzniká politický program českého meštianstva, ktorý mal dva prúdy:
a. liberálny (postupnými prostriedkami dosiahnuť ciela)
b. radikálnejší
- v 40. rokoch dochádza k radikálnym prejavom proletariátu - rozbíjanie strojov v textilných továrňach
- národné požiadavky: čeština v školách, na úradoch, české zastúpenie v rakúskom aparáte