Prihlásenie

Username
Heslo


Aktuality

Posledné updatovanie stránky bolo 13.9.2007
TOPlist

Bernolákovci


Bernolákovci a jazyková otázka
-prvý impulz na vytvorenie kodifikovaného jazyka – Jozef Ignác Bajza (katol. farár)
-80. roky 18. st. vytvoril jazykovú normu (zo západoslovenského dialektu) v nej 1. slovenský román René mláďenca príhodi a skúsenosťi (1789), ale kedže sa mu nepodarilo vytvoriť jednotný jazykový systém, nemal následovníkov
-prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny – Anton Bernolák (študent generálneho seminára* na výchovu katol. kňazov v BA), 1787 – Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách, neskôr diela: Slovenská gramatika a O pôvode slovenských slov, zostavil aj Slovár Slovenskí, Česko-Laťinsko-Nemecko-Uherskí (maďarskí)
-Bernolákova kodifikácia vychádzala z kultúrnej západoslovenčiny (Trnavská univerzita) + prvky zo stredoslovenskej oblasti
*generálny seminár (1784 založil Jozef II.), študovali tu Slováci z takmer celého Slovenska, slovenčina mala veľa nárečí, chýbala jej jazyková norma, Jozef II. podporoval rozvoj domácich jazykov, aby sa mohli šíriť osvietenské reformy, vzniklo tu bernolákovské hnutie
Slovenské učené tovarišstvo
-SUT založili bernolákovci v Trnave (1792), predseda – A. Bernolák, tajomník a pokladník – Juraj Fándly, cieľom: vydávať osvetové, náboženské knihy v bernolákovskom jazyku
-SUT združovalo ca 500 členov, najmä kat. duchovných, vydal 11 titulov kníh v 20 zväzkoch
-pobočky vo viacerých regiónoch Slovenska, najmä v biskupstvách
-Fándly- najaktívnejší člen spolku, najplodnejší spisovatel, farár v Naháči, diela Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom (podporil osvietenské reformy Jozefa II., tým si získal mnoho kritikov), osvetové spisy (Zelinkár, Včelár či Piľní, domajší a poľní hospodár) poúčal roľníkov o najnovších hosp. poznatkoch, chcel tým zlepšiť ich sociálne postavenie
-aktivitu benolákovcov utlmili nepriaznivé vnútro- a zahraničnopolitické udalosti (napoleonské vojny, absolutizmu), zomreli 2 najvýznamnejší predstavitelia –Bernolák, Fándly
-aktivita bernolákovcov sa opäť rozvinula na zač. 20. rokov 19. st.
-bernolákovčinu (1. slovenský spisovný jazyk) používala časťkatolíckych vzdelancov až do 50. r. 19. st., aj keď sa neujala ako celonárodný jazyk, mala veľký vplyv na šírenie národného povedomia vo všetkých vrstvách slovenskej spoločnosti
Evanielickí vzdelanci a jazyková otázka
-ev. zastávali inú koncepciu ako bernol., používali biblickú češtinu, Slováci – súčasť československého národa, nevytvorili jednotné centrum, úzko spolupracovali s členmi českého národného hnutia (Josef Dobrovský)
-Juraj Ribay, Ján Hrdlička, Ondrej Plachý (1785 v Ban. Bys.) – Slovanská spoločnosť, vydávali mesačník Staré noviny literního umění, spolok združoval ev vzdelancov, málo financií -> časopis zanikol
Katedra reči a literatúry českoslovanskej
-1803 na evanjelickom lýceu v BA, zásluhu mal na tom najmä Bohuslav Tablic (iniciátor založenia Učenej spoločnosti banského okolia 1810), profesorom sa stal Juraj Palkovič (pedagogická činnosť, ľudovýchovné kalendáre) – boli stúpencami biblickej češtiny, chceli na svoju stranu získať aj bernolákovcov, spolupráca sa prejavila v nasledujúcom období