Prihlásenie

Username
Heslo


Aktuality

Posledné updatovanie stránky bolo 13.9.2007
TOPlist

Memorandum naroda slovenskeho

Po odvolani Alexandra Bacha v roku 1860 cisar vydal oktobrovy diplom, ktorym obnovil ustavne pomery a prava jednotlivych krajin Habsburskej monarchie. Nova ustava, prijata v nasledujucom roku (februarovy patent), smerovala k federativnemu usporiadaniu statu, odstranovala policajny a byrokraticky system. V tejto atmosfere sa zacli nove slovenske narodne aktivity, ktore sa snazili vyuzit protirecenia medzi rakuskymi a madarskymi zaujmami. 17. mája 1861 Pešťbudínske vedomosti, noviny redigované Jánom Franciscim v Pešti, uverejnili pozvanie, ktorým sa Slováci povolávajú do Turčianskeho Sv. Martina na veľké národné zhromaždenie, na ktorom sa má rokovať o slovenských národných žiadostiach. Úrady tomu chceli zabrániť a hrozili pokutami. Napr. zvolenský podžupan sľuboval 40 palíc každému, kto by sa opovážil ísť do Martina. V dňoch 6.-7. júna 1861 prežíval Martin, vtedy sotva tritisícové sídlo Turčianskej župy, najväčšiu slávnosť vo svojich dovtedajších dejinách. Okrem domáceho obyvateľstva ešte asi tritisíc hostí z bližšieho okolia i zo vzdialenejších oblastí Slovenska pod lipami pri evanjelickom kostole za predsedníctva Jána Francisciho privítalo väčšinu predstaviteľov slovenskej inteligencie a sledovalo rokovanie o slovenských národných požiadavkách, ktoré už predtým v Pešťbudínskych vedomostiach uverejnil, neskôr vypracoval a zhromaždeniu vysvetlil Štefan Marko Daxner. O závažnosti, aká sa zhromaždeniu pripisovala, svedčí aj to, že sa na ňom zúčastnili čelní politický predstavitelia Turčianskej a Liptovskej župy, barón Š. Révay a M. Szentiványi, ako aj turčiansky poslanec J. Justh. Hoci naoko predstierali vážny záujem o riešenie slovenskej otázky, v podstate tu zohrávali demobilizačnú úlohu. Ale väčšina predstaviteľov slovenskej inteligencie sa nedala ich účasťou pomýliť. Po poldruhadňových rokovaniach vyhlásili pred päťtisícovým národným zhromaždením slovenský národný program, ktorý bol pod názvom Memorandum národa slovenského s nadšením prijatý. V úvodnej časti Memoranda sa poukazuje na to, že Slováci sú na území, ktoré obývajú, starým autochtónnym národom, že tisíc rokov od začlenenia do uhorského štátu sa zúčastňovali na hospodárskom i kultúrnom rozvoji krajiny, ako aj na jej obrane. Táto historická argumentácia však slúžila iba na podporu prirodzených právnych zásad demokratického rešpektovania rovnoprávnosti národov, na ktorých sú koncipované aj hlavné požiadavky Memoranda. Výsledné formulovanie požiadaviek Memoranda, ako bolo jednomyseľne schválené , presadzovalo sa na zasadnutiach memorandového zhromaždenia veľmi bojovne. Skupina okolo Jána Palárika a Jána Nemessányiho, ktorú podporovali aj spomenutí politickí funkcionári z Liptova a Turca, dlho sa stavala proti požiadavke Okolia a memorandovej forme podania. Ostala však v značnej menšine a nakoniec ustúpila. No v ďalšom vývoji sa na čas odtrhla od memorandistov a ako politická frakcia pod názvom Nová škola slovenská prebojúvala promaďarskú orientáciu slovenskej politiky. Na národnom zhromaždení sa ustanovil aj stály národný výbor, ktorý sa mal starať o národnú koordináciu politických akcií slovenského národného hnutia. Jeho hlavnou úlohou bolo prebojúvať uskutočnenie o rozvoj slovenského školstva a národnej kultúry vôbec. Na zhromaždení sa vymenovala aj deputácia, ktorá mala odovzdať Memorandum uhorskému snemu.

Memorandum a Matica slovenská
-Memorandum a Žiadosti slovenského národa sú asi najvýznamnejšie programové dokumenty slovenského národného hnutia v 19.st.
-Memorandum sa od Žiadosti líšilo tým, že obsahovalo požiadavku slovenského Okolia (územný celok, na ktorom žil slovenský národ) namiesto požiadavky o samostatný slovenský snem a sociálnych a demokratizačných požiadaviek
-rozhodlo sa, že Memorandum predložia uhorskému snemu, ale maďarské úrady zorganizovali protestne akcie a panovník rozpustil snem, takže sa o dokumente ani nerokovalo
-Slováci pripravili Viedenské memorandum, v ktorom sa už hovorilo o samospráve a osobitnom slovenskom sneme(sídlo v Ban. Bystrici)
-memorandum odovzdali v decembri 1861 Františkovi Jozefovi I. (na čele so Štefanom Moysesom)
-Viedeň sa rozhodla splniť len niektoré požiadavky, ktoré sa týkali jazyka, školstva a kultúry
-založili sa 3 Slovenské gymnáziá:
1. 8-ročné evanjelické gymnázium vo Veľkej Revúcej(1862)
2. 4-ročné evanjelické gymnázium v Turčianskom sv. Martine (1867)
3. 4-ročné katolícke gymnázium v Kláštore pod Znievom(1869)
-taktiež vznikla Matica Slovenská (hovorilo sa o nej už v 20.rokoch 19.st. – P.J.Šafárik, ale hlavne v 50. rokoch)
-zakladajúce hnutie sa zišlo v centre slovenského národného hnutia, v Turčianskom sv. Martine ->4.augusta 1863 prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej (panovník potvrdil stanovy už v máji), zišlo sa asi 5000 slov. národovcov, viac ako na memorande ; taktiež sa konali oslavy 1000-ročia príchodu Cyrila a Metoda na Velkú moravu
-tu sa zvolil 1. matičný výbor, predsedom sa stal Štefan Moyses, podpredsedom Karol Kuzmany(+ Jan Orszagh, Pavol Mudroň, Michal Chrástek, Tomáš Červeň, Ján Francisci)
-matica reprezentovala samobytost slovenského národa a nahrádzala inštitúcie vtedy ešte nepoznané, zjednocovala nábožensky rozdelený národ, podporovala a organizovala vedeckú, zberateľskú a dokumentárnu činnosť, vydávala učebnice a inak podporovala mládež, ďalej združovala kultúrnych, osvetových a vedeckých pracovníkov, starala sa o podporu a rozvoj slov. literatúry a slov. umenia, podporovala osvetovú a vzdelávanie slov. národa
-aj keď sa v stanovách hovorilo aj o pobočkách Matice, realita bola iná
-aj tak sa Matica stala reprezentantkou sloven.národa a váženou inštitúciou nie len na SR
-v 60. rokoch slov. nár. hnutie dosiahlo ešte zopár neveľkých dočasných zmien, napr. Ján Francisci sa stal liptovským županom, Štefan Marko Daxner gemerským podžupanom.
- všetky tieto malé ústupky boli však len taktickým ťahom zo strany rakúskej a maďarskej politiky