Prihlásenie

Username
Heslo


Aktuality

Posledné updatovanie stránky bolo 13.9.2007
TOPlist

Slovenské národné hnutie po vyrovnaní


Po Rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa prehĺbil národný a sociálny útlak.
Nová politická situácia rozdelila slovenskú inteligenciu a buržoáziu na dve skupiny:
1. Stará škola
* Predstavitelia: Jozef Miloslav Hurban, Ján Francisci, Štefan Marko Daxner, Viliam Paulíny-Tóth
* hlásili sa k memorandu z roku 1861, z ktorého osobitne podporovali a vyzdvihovali ideu Okolia (tj autonómia Slovenska v rámci Uhorska), zdôrazňovali federatívne princípy; orientovali sa na Viedeň a pokladali sa za vedúcu zložku slovenského národného hnutia; najprv vydávali časopis Pešťbudínske vedomosti, ktorý sa od r. 1870 nazýval Národné noviny,
* neskôr sa začali nazývať Slovenskou národnou stranou; časom ich aktivita ochabovala a záchranu očakávali od iných slovanských národov najmä od Ruska
*
2. Nová škola
Predstavitelia: Ján Palárik (kňaz a spisovateľ), Ján Mallý-Dusarov (publicista), Ján Nepomuk Bobula (stavitel), Jozef Pozdech, Jozef Zarzecki (podnikatel a organizator niektorych spolkov)
tvorili opozičnú skupinu; hľadali porozumenie na maďarskej strane; zriekli sa požiadavky okolia; rozvíjali ľudovýchovnú činnosť (mali jazykové a školské požiadavky); snažili sa dosiahnuť všeobecné volebné právo, vydávali časopis Slovenské noviny (1868=1875)
v období maďarizačného útlaku sa rozpadli

Národnostný útlak
* zosilnel za vlády Kolomana Tiszu, prenasledovanie Slovákov atď.
* v r.1874 boli zatvorené tri SK gymnáziá
* Maďari ostro vystupovali proti panslavistom a rusofilom
* r. 1879 sa stala maďarčina vyuč. predmetom na školách
* 1883 v NR vytvorili hornouhorský vzdelávací maďarský spolok › FEMKE ktorý prostredníctvom materských škôl, knižníc a čitateľských spolkov presadzoval maďarizáciu
ďalším bol uhorskokrajinský slovenský vzdelávací spolok s centrom v Budapešti, vydávali knihy, časopisy, kalendáre v maďarskom „vlasteneckom“ duchu
* niektorí Slováci chodili študovať na české školy › r. 1896 vznikla Česko-slovenská jednota, ktorej základnou myšlienkou bolo, že sa slovanské národy musia zjednotiť, túto myšlienku zastával najmä Vajanský ale aj Jozef Škultéty a iný, táto skupina sa rozhodla nezúčastniť sa volieb = politická pasivita
* rozhodli sa nezúčastniť volieb = politická pasivita
* 1893 – vytvorená muzeálna slovanská spoločnosť, jej vznik podporil Andrej Kmeť, vznikla v Martine a plnila funkcie Matice Slovenskej
* v 90.r. sa znovu zvýšili politické aktivity, ktoré podnietila spolupráca s inými národmi
* Slováci vytvárali politické skupinky › z nich politické strany.
* SNS, sa snažila dosiahnuť národ. požiadavky; kritizovala národ. zákon z r.1868; opierala sa o Sk maloburžoáziu a drobných roľníkov
V auguste r. 1895 sa konal národnostný kongres, ktorého sa zo Slovákov zúčastnili Pavol Mudroň, Svetozár Hurban Vajanský a Andrej Halaša. Okrem Slovákov tam boli aj zástupcovia uhorských Rumunov a Srbov. Bol ustanovený národnostný výbor, ktorého úlohou bolo koordinovať spoluprácu, organizovať podujatia a sledovať národnú politiku v Uhorsku. Vplyv kongresu sa prejavoval až do rozpadu R.-U., napriek tomu že vláda znemožnila plniť jeho ciele.